Záchrana z Východu

Ako ázijské gény a európsko-japonské hybridy zachránili majestátne gaštany pred skazou

Predstavte si, že by z našej krajiny zrazu zmizol strom, ktorý po stáročia živil celé generácie. Gaštan jedlý (Castanea sativa), uctievaný ako „chlebový strom“, čelil na prelome 19. a 20. storočia presne takejto pohrome. Európske sady začali neúprosne hynúť pod náporom dvoch devastujúcich hubových ochorení, proti ktorým domáce stromy nemali žiadnu obranu. Keď sa už zdalo, že tradičné gaštanové lesy zostanú len spomienkou, vedci a šľachtitelia obrátili svoj zrak na Ďaleký východ. Začal sa písať príbeh medzidruhovej hybridizácie – príbeh o tom, ako spojenie európskej kvality a ázijskej odolnosti zachránilo gaštaniarstvo v Európe.

Dve smrteľné rany pre európske sady

Úpadok európskych gaštanov sa začal koncom 19. storočia, keď sa na starom kontinente objavila atramentová choroba, spôsobovaná pôdnymi oomycétami Phytophthora cinnamomi a Phytophthora cambivora. Tento patogén napáda koreňový systém a koreňový kŕčok stromu, čo vedie k jeho rýchlemu úhynu. Následky boli katastrofálne – vo Francúzsku sa v dôsledku tejto choroby a konkurencie iných drevín znížila výmera gaštanových lesov z 450 000 hektárov v roku 1841 na chabých 32 000 hektárov v roku 1975 (Bruneton, 1984).

Akoby to nestačilo, v roku 1938 bola v talianskom Janove prvýkrát pozorovaná ďalšia pohroma – rakovina kôry gaštana, ktorú spôsobuje huba Cryphonectria parasitica (predtým Endothia parasitica). Táto choroba, ktorá predtým v Severnej Amerike takmer vyhubila americký gaštan (C. dentata), sa rýchlo šírila aj Európou. Huba preniká do kôry, ničí kambium a vytvára nekrózy, ktoré strom doslova uškrtia (Anagnostakis, 1987; Heiniger a Rigling, 1994). Európsky gaštan (C. sativa) bol voči obom týmto patogénom vysoko náchylný.

Ochorenie Pôvodca Prvý výskyt Účinok na strom
Atramentová choroba Phytophthora cinnamomi, P. cambivora koniec 19. storočia hniloba koreňov a koreňového kŕčka, rýchly úhyn
Rakovina kôry gaštana Cryphonectria parasitica 1938, Janov (Taliansko) nekrózy kôry, uškrtenie stromu

← Tabuľku posuňte prstom do strán →

450 000 ha
gaštanové lesy vo Francúzsku, 1841
32 000 ha
to isté územie v roku 1975
≈ 93 %
celkový pokles výmery sadov
500 m n. m.
odporúčaná horná hranica výsadby hybridov

← Tabuľku posuňte prstom do strán →

Ázijskí záchrancovia a ich nedostatky

Riešenie tohto existenčného problému sa našlo v Ázii. Japonský gaštan (Castanea crenata) a čínsky gaštan (Castanea mollissima) sa vyvíjali v rovnakom prostredí ako spomínané patogény, a preto si voči nim vytvorili prirodzenú genetickú odolnosť. Začiatkom 20. storočia, medzi rokmi 1917 a 1940, sa semenáče týchto ázijských druhov začali masívne dovážať do Európy s cieľom nahradiť vymierajúce domáce stromy (Elorrieta, 1949; Fernandez et al., 1993). Čoskoro sa však ukázalo, že hoci sú ázijské druhy odolné voči chorobám, pre európske podmienky a trh sú v mnohých ohľadoch podradné.

Prednosti ázijských druhov

Prirodzená, geneticky daná odolnosť voči atramentovej chorobe aj rakovine kôry gaštana, získaná dlhodobým spoluvývojom s týmito patogénmi v pôvodnom ázijskom areáli.

Nedostatky ázijských druhov

  • slabší rast, nevhodný na produkciu kvalitného dreva
  • zlá afinita (znášanlivosť) pri štepení s európskymi kultivarmi
  • zvieravé (astringentné) plody s hlboko vnikajúcou, ťažko lúpateľnou pelikulou
  • veľmi skoré jarné pučanie, a teda vysoká citlivosť na neskoré mrazy
  • slabá znášanlivosť letného sucha typického pre južnú Európu

Spojenie dvoch svetov: zrod medzidruhových hybridov

Východiskom z krízy sa stala medzidruhová hybridizácia. Cieľom šľachtiteľov bolo vytvoriť stromy, ktoré by zdedili odolnosť voči chorobám od ázijských rodičov (C. crenata alebo C. mollissima) a zároveň by si zachovali vynikajúcu kvalitu plodov, majestátny vzrast a neskoršie pučanie európskeho gaštana (C. sativa).

Prvé systematické kríženia v Európe začali už v 20. rokoch minulého storočia. V Španielsku s nimi začal Gallastegui (1926) a neskôr pokračoval Urquijo (1944, 1957). V Portugalsku inicioval prvé medzidruhové kríženia Bernardino Barros Gomes v roku 1947, pričom ako samčieho rodiča použil peľ japonského kultivaru ‘Tamba‘ (Gomes Guerreiro, 1948, 1957).

Najväčší komerčný úspech dosiahol francúzsky šľachtiteľský program INRA v Bordeaux. V roku 1952 tu Schad a jeho kolegovia začali rozsiahly výber medzidruhových hybridov (C. sativa × C. crenata) odolných voči atramentovej chorobe – program, v ktorom neskôr pokračovali výskumníci Salesses a Chapa a ktorý priniesol dodnes najpoužívanejšie hybridné kultivary a podpníky.

Hviezdne hybridy: Bouche de Bétizac, Marigoule a Marsol

Výsledkom desaťročí mravčej práce šľachtiteľov sú hybridy, ktoré dnes tvoria chrbticu moderných gaštanových sadov v Európe.

Bouche de Bétizac

Tento kultivar je absolútnou hviezdou moderného gaštaniarstva. Vznikol kontrolovaným krížením európskeho kultivaru ‘Bouche-Rouge‘ a japonského gaštana ‘CA04‘ (Breisch, 1995). Jeho najväčšou devízou je, že je nielen odolný voči atramentovej chorobe a tolerantný voči rakovine kôry, ale nedávno sa zistilo, že je plne odolný aj voči novému inváznemu škodcovi z Ázie – hrčiarke gaštanovej (Dryocosmus kuriphilus) (Dini et al., 2012). Produkuje mimoriadne veľké plody, ktoré dozrievajú skoro, už v septembri. Keďže ide o peľovo sterilný kultivar, pre úrodu bezpodmienečne potrebuje opeľovača.

Veľkosť plodov – Bouche de Bétizac 15–18 ks/kg
 
menej kusov/kg – väčšie plody viac kusov/kg – drobnejšie plody

Hodnota vztiahnutá k bežnému rozpätiu veľkosti plodov gaštana (približne 10–40 ks/kg). ← Posuňte prstom do strán →

Marigoule

Ide o prirodzený hybrid (C. crenata × C. sativa), ktorý sa vo Francúzsku pôvodne uvoľnil pre zalesňovanie, no vďaka svojej kvalite sa stal mimoriadne populárnym aj na produkciu ovocia. Produkuje veľké, atraktívne plody určené pre čerstvý trh. Okrem produkcie orechov sa často využíva aj ako odolný podpník pre iné odrody (Schad et al., 1952; Breisch, 1995).

Marsol (CA07)

Tento hybrid (C. sativa × C. crenata) bol vyšľachtený predovšetkým ako klonový podpník. Vyznačuje sa strednou odolnosťou voči rodu Phytophthora a, čo je pre škôlkarov kľúčové, veľmi dobrou afinitou pri štepení s mnohými európskymi kultivarmi. Ľahko sa rozmnožuje vegetatívne – potápaním alebo odrezkami – čo z neho robí ideálny základ pre moderné výsadby (Breisch, 1995; Pereira-Lorenzo a Fernandez-Lopez, 1997a).

Nie je všetko zlato, čo sa blyští: výzvy hybridov

Hoci hybridy zachránili európsku produkciu, priniesli so sebou aj nové agronomické výzvy.

Inkompatibilita pri štepení. Mnohé tradičné európske kultivary odmietajú dlhodobo rásť na hybridných podpníkoch. Často dochádza k tzv. oddialenej inkompatibilite: štep sa ujme, strom rastie niekoľko rokov, no na začiatku tretieho alebo štvrtého roka vrúbeľ (európska odroda) náhle odumrie, zatiaľ čo hybridný podpník zostáva živý (Pereira-Lorenzo a Fernandez-Lopez, 1997a).

Skoré pučanie a riziko mrazov. Interšpecifické hybridy si od svojich ázijských predkov zachovali vlastnosť skorého pučania. Kým čisté európske odrody pučia neskoro a vyhnú sa tak jarným mrazom, hybridy (napríklad ‘Précoce Migoule‘) sa prebúdzajú už v marci. Preto sa vo Francúzsku a Španielsku odporúča vysádzať hybridy len do nadmorskej výšky pod 500 m n. m., kde je riziko neskorých jarných mrazov minimálne (Breisch, 1995).

Záver

Príbeh kríženia gaštanov je príkladom toho, ako môže veda a medzinárodná spolupráca zachrániť cenné poľnohospodárske dedičstvo. Ázijské druhy Castanea crenata a Castanea mollissima poskytli kritické gény odolnosti v čase, keď európskemu gaštanu hrozil zánik. Dnes, po viac ako storočí šľachtiteľskej práce, sú európsko-japonské hybridy ako ‘Bouche de Bétizac‘ či ‘Marsol‘ základným kameňom nových, moderných a odolných sadov. Hoci tradičné, čistokrvné európske odrody zostávajú nenahraditeľné pre svoju osobitú chuť a kvalitu dreva v horských oblastiach, práve hybridy zabezpečili, že majestátny „chlebový strom“ má pred sebou nielen slávnu minulosť, ale aj istú budúcnosť.

Vyberte si odolné gaštany do vlastnej záhrady

V našom e-shope nájdete starostlivo vybrané odrody a podpníky gaštanov, overené pre pestovanie v našich podmienkach. Nechajte sa inšpirovať a vysaďte si kúsok tejto storočnej histórie vo vlastnej záhrade.

Prezrieť odrody gaštanov

Pridajte sa k nadšeným ovocinárom

Vymieňajte si skúsenosti s pestovaním, pýtajte sa na odrody a zdieľajte úrodu v našej facebookovej skupine plnej nadšených ovocinárov, diskutujte s odborníkmi a získajte prístup k článkom ako prví.

Vstúpiť do skupiny