Cez deň vystúpi teplota na 28 °C, v noci klesne na 16 °C. Priemer dňa je 22 °C. Po odpočítaní bázy (22 − 10) si strom v ten deň pripíše 12 jednotiek GDD10.

Cez deň je 13 °C, v noci 5 °C. Priemer dňa je 9 °C, teda menej ako bázová teplota 10 °C. Zisk pre dozrievanie je preto 0 jednotiek GDD10 (hoci na priamom slnku môže asimilácia v pletivách ešte čiastočne prebiehať).

Nároky na teplo počas sezóny (GDD10)

Dĺžka lišty zodpovedá hornej hranici uvedeného rozpätia vzhľadom na škálu 0 – 2 200 GDD10. Na porovnanie: najteplejšie nížiny Slovenska dosahujú 1 550 až 1 850+ GDD10.

Pekany sú dokonalou ukážkou rozporu medzi zimnou odolnosťou a nárokmi na teplo. Mnohé severoamerické odrody (tzv. severné pekany ako 'Pawnee', 'Major' či 'Posey') bez problémov znesú v hlbokej dormancii mrazy pod −28 °C. Aby však v októbri otvorili zelený obal plodu (perikarp) a naplnili jadro olejom a sušinou, vyžadujú 1 700 až 2 100 GDD10 a 170 až 190 bezmrazových dní.

Mimo najteplejších južných lokalít Slovenska tak tieto odrody vytvoria mohutné a zdravé stromy, z ktorých na jeseň opadávajú nevyzreté, stmavnuté orechy s prázdnym alebo papierovo tenkým jadrom.

Jedinou cestou pre strednú Európu sú ultra-severné selekcie z oblasti Iowy, severného Illinois či Ontária (napríklad 'Kanza', 'Warren 346', 'Snaps', 'Carlson 3' alebo 'Cornfield'). Ich nároky klesajú na 1 350 až 1 500 GDD10 a 135 až 150 bezmrazových dní.

Asimina pochádza z východnej časti USA, od Floridy až po Kanadu, a preto sa jej odrody veľmi líšia v nárokoch na teplo. V zime znesú takmer všetky kultivary −25 až −28 °C. Rozdiel je v tepelných nárokoch počas sezóny.

Skoré selekcie ('Summer Delight', 'Kentucky Champion', 'Halvin', 'Prima 1216') si vystačia s približne 1 250 až 1 350 GDD10. V teplejších oblastiach dozrievajú už na prelome augusta a septembra.

Neskoré odrody ('Susquehanna', 'Shenandoah', 'Potomac' či viaceré staršie južanské výbery) vyžadujú 1 550 až 1 700+ GDD10. Ak ich vysadíte v kotline s chladnými nocami alebo vo vyššej polohe, plody dorastú do plnej veľkosti, no pred príchodom októbrových mrazov nedokončia premenu škrobov na cukry a nespustia tvorbu typických tropických esterov (etylhexanoátu a metyloktanoátu).

Zvieravú chuť (adstringenciu) spôsobujú rozpustné taníny (proantokyanidíny) vo vakuolách buniek. Pri normálnom dozrievaní na strome, ak je dosť tepla, a pri následnom zmäknutí plodu vzniká acetaldehyd. Ten taníny polymerizuje (zráža) do nerozpustnej formy a trpkosť zmizne.

Ak však odrodu s vysokým nárokom na teplo (napríklad neskoršie hybridy alebo čisté D. kaki) zasiahne skorý mráz v štádiu nízkej cukornatosti a nevyzretosti, mráz síce roztrhne bunkové steny a urýchli zmäknutie pletiva, no taníny sa nevyzrážajú úplne. Výsledkom je vodnatá, trpká a nejedlá hmota.

Preto v oblastiach s kratším FFD (pod 155 dní) spoľahlivo uspejú ultra-skoré americké odrody D. virginiana (napríklad 'Prok', 'J-59', 'H-118' / 'Early Jewel', 'Meader') a skoré odrody ukrajinských hybridov ('Sosnovskaya', 'Dar Sofiyivky'). Neskoršie veľkoplodé hybridy potrebujú plný tepelný účet južných oblastí alebo chránenú stenu.

Nedostatok GDD10 a FFD má ešte jeden kritický dôsledok, ktorý sa prejaví až v zime: nedostatočné zdrevnatenie (lignifikáciu) letorastov. Strom po zbere úrody (alebo počas dozrievania neskorej úrody) potrebuje ešte určité množstvo tepla a slnečného svitu, aby v pletivách letorastov uložil zásobný škrob, znížil obsah voľnej vody v bunkách a vytvoril ochranné látky proti mrazu (cukry a špecifické bielkoviny, ktoré bránia tvorbe ľadu vnútri buniek).

Ak neskorá odroda broskyne, marhule alebo hybridnej kôstkoviny drží plody na strome až do prvého mrazu na hranici svojich možností GDD10, strom vloží všetky asimiláty do plodov na úkor vyzrievania dreva. V januári potom pri −15 °C zmrzne aj odroda, ktorej tabuľky udávajú odolnosť do −26 °C.

Plod v nich hromadí organické kyseliny (jablčnú, citrónovú, vínnu) a škroby.

Až keď plod už takmer nerastie do objemu, sa pri teplotách 20 až 28 °C naplno rozbehne odbúravanie kyselín (ich spaľovanie v Krebsovom cykle) a masívny prísun sacharózy z listov. Súčasne vznikajú terpény, laktóny a estery, vďaka ktorým marhuľa vonia ako marhuľa a broskyňa chutí ako broskyňa.

Červené krycie sfarbenie šupky (tvorba antokyánov) vyvoláva predovšetkým slnečné žiarenie (UV-B) a chladné noci, nie vnútorná zrelosť.

Teplomilné špeciality vysaďte tesne k južnej alebo juhozápadnej stene budovy, betónovému plotu či kamennému múru (gabiónu). Múr cez deň pohlcuje krátkovlnné slnečné žiarenie a v noci ho vyžaruje ako dlhovlnné infračervené žiarenie späť ku korune stromu. Tým zvyšuje nočné minimá (Tmin) o 2 až 4 °C. Za celú vegetačnú sezónu môže takáto akumulačná stena pridať 150 až 250 jednotiek GDD10 a predĺžiť bezmrazové obdobie (FFD) o 10 až 20 dní.

Počas jasných bezveterných jarných a jesenných nocí sa zemský povrch radiačne ochladzuje. Studený vzduch je hustejší (ťažší) a steká po svahu nadol rovnako ako voda. Ak je vaša záhrada v strede svahu, máte veľkú výhodu: studený vzduch odtečie do údolia a vaše FFD môže byť o 3 až 4 týždne dlhšie ako u suseda, ktorý býva o 50 výškových metrov nižšie pri potoku.

Hrubá vrstva svetlého organického mulča (slama, štiepka) síce v lete dobre drží vlahu, no na jar spomaľuje prehrievanie pôdy a na jeseň pôsobí ako izolant, ktorý bráni vyžarovaniu tepla z hlbších vrstiev pôdy k stromu počas prvých mrazivých nocí. Čistá, tmavá a mierne vlhká pôda pod korunou dokáže počas jasnej októbrovej noci uvoľniť značné množstvo nahromadeného tepla a ochrániť listy pred prvým hraničným mrazom (−1 až −2 °C). Strom tak získa ďalšie dva týždne asimilácie.

Podpník neovplyvňuje len bujnosť rastu, ale aj dĺžku vegetácie a čas ukončenia rastu letorastov. Silno rastúce semenáče (napríklad pri kôstkovinách alebo orechoch) s hlbokým koreňovým systémom udržiavajú vrúbeľ v aktívnom raste dlho do jesene. Slabšie rastúce alebo špecifické klonové podpníky (prípadne medzidruhové podpníky s kratšou vegetáciou) nútia naštepenú odrodu skôr ukončiť rast vrcholovým púčikom a skôr vyzrieť drevo. Mierne tak urýchľujú aj nástup dozrievania plodov.