Záchrana miznúceho dedičstva

Ako Európa bojuje o prežitie tradičných čerešňo-višní (Prunus × gondouinii)

Predstavte si starý, slnkom zaliaty sad kdesi na svahoch španielskych hôr alebo v tichých dolinách Portugalska. Stromy v ňom si pamätajú generácie pestovateľov, odolali suchám, mrazom i škodcom. Rodia ovocie, ktoré v sebe spája sladkosť čerešne a pikantnú iskru višne – čerešňo-višne (Prunus × gondouinii). Dnes však týmto stromom hrozí, že sa stanú len spomienkou v historických pomologických atlasoch.

Tlak moderného trhu, unifikácia odrôd a neviditeľné fytosanitárne hrozby zatlačili tieto tradičné európske kultivary na samotný okraj priepasti. Našťastie, vedci a agronómovia bijú na poplach. Vznikajú záchranné siete a génové banky, ktoré majú za úlohu tento nenahraditeľný genetický poklad uchovať pre budúce generácie.

← Tabuľku posuňte prstom do strán →

Ústup z výslnia: prečo tradičné kultivary miznú?

Čerešňo-višňa (Prunus × gondouinii Rehd.), tetraploidný hybrid medzi čerešňou (P. avium) a višňou (P. cerasus), bola v minulosti bežnou súčasťou európskych sadov. Ako však upozorňujú výskumy z Pyrenejského polostrova, neznámy počet lokálnych kultivarov je v súčasnosti na ústupe. Tento úpadok sa začal už na začiatku 20. storočia a bol spôsobený predovšetkým introdukciou nových, komerčne atraktívnejších odrôd zo zahraničných šľachtiteľských programov (napríklad z Kanady, USA a Francúzska).

Nové odrody lepšie vyhovovali požiadavkám moderného trhu a mali uniformnejšie agronomické vlastnosti. Výsledkom je, že mnohé autochtónne (pôvodné) kultivary čerešňo-višní dnes zreteľne ustupujú alebo sú blízko k zániku. Ich strata by však znamenala nenávratné ochudobnenie genetickej variability, ktorá je absolútnou podmienkou pre akýkoľvek budúci šľachtiteľský program.

Skryté poklady Pyrenejského polostrova

Jedným z najdôležitejších centier výskumu a záchrany čerešňo-višní je juhozápadná Európa. V španielskej provincii Salamanca, konkrétne v oblastiach Arribes del Duero a Sierra de Francia, vedci identifikovali a popísali štyri vzácne lokálne kultivary. Ďalšie významné kultivary boli mapované v oblastiach severného Portugalska a Galície.

Prečo sú tieto konkrétne stromy také cenné? Tradičné kultivary vykazujú špecifické agronomické znaky – obrovskú rustikálnosť (odolnosť voči nepriaznivým podmienkam prostredia) a skoré dozrievanie. Skutočný poklad sa však ukrýva v kvalite ich plodov:

Nemecká sieť záchrany: génová banka v Dresden-Pillnitz

Snaha o ochranu genofondu neprebieha len na juhu Európy. Zásadnú úlohu zohrávajú inštitucionalizované génové banky. Príkladom je Nemecká ovocná génová banka (German Fruit Genebank), ktorá funguje ako decentralizovaná sieť koordinujúca zbierky zárodočnej plazmy s cieľom minimalizovať riziko straty genetických zdrojov ovocia.

V inštitúte pre šľachtiteľský výskum ovocných plodín v Dresden-Pillnitz prebehla rozsiahla fenotypová a genotypová charakterizácia 79 kultivarov višní a čerešňo-višní. Medzi zachraňovanými historickými kultivarmi sa nachádzajú skvosty ako 'Königin Hortense', 'Imperatrice Eugenie' či 'Schöne von Montreuil'.

Neviditeľný nepriateľ: vírusové hrozby pre staré odrody

Záchrana starých kultivarov nie je len o ich nájdení a presadení do génovej banky. Tieto stromy čelia vážnemu fytosanitárnemu nebezpečenstvu. Štúdia zameraná na zdravotný stav genetických zdrojov na Pyrenejskom polostrove odhalila, že čerešňo-višne sú mimoriadne náchylné na vírusové ochorenia.

← Tabuľku posuňte prstom do strán →

Až 68 % testovaných stromov čerešňo-višní bolo infikovaných aspoň jedným z nebezpečných vírusov: vírus nekrotickej krúžkovitosti kôstkovín (PNRSV), vírus zakrpatenosti slivky (PDV) alebo vírus chlorotickej škvrnitosti listov jablone (ACLSV). Najviac zasiahnuté boli práve cenné kultivary.

Záver

Záchrana tradičných kultivarov čerešňo-višní nie je len prejavom nostalgie za starými časmi. Je to pragmatický a nevyhnutný krok pre budúcnosť ovocinárstva. Genetické zdroje s vysokou variabilitou sú vysoko cenným materiálom a základným predpokladom pre akýkoľvek šľachtiteľský program.

Ak chceme v budúcnosti pestovať čerešne a višne, ktoré budú odolné voči praskaniu, budú mať vysoký obsah antioxidantov a dokážu sa prispôsobiť meniacim sa klimatickým podmienkam, odpovede pravdepodobne nájdeme v DNA týchto starých, zabudnutých stromov. Génové banky v Nemecku, Španielsku či Portugalsku dnes fungujú ako novodobé Noemove archy. Vďaka nim sa miznúce dedičstvo čerešňo-višní nestratí v prepadlisku dejín, ale stane sa základným kameňom pre ovocinárstvo 21. storočia.