Makroživiny a mikroživiny pri pestovaní rastlín v záhrade

Úvod

Rastliny, rovnako ako všetky živé organizmy, potrebujú pre svoj zdravý rast, vývoj a reprodukciu súbor esenciálnych chemických prvkov. Tieto prvky sa nazývajú živiny. Na základe množstva, v akom ich rastliny potrebujú, ich delíme na:

Makroživiny: Potrebné vo väčších množstvách. Patria sem primárne makroživiny: Dusík, Fosfor (P), Draslík (K) a sekundárne makroživiny: Vápnik (Ca), Horčík (Mg), Síra (S).

Mikroživiny (stopové prvky): Potrebné v oveľa menších množstvách, ale rovnako dôležité. Patria sem: Železo (Fe), Mangán (Mn), Zinok (Zn), Meď (Cu), Bór (B), Molybdén (Mo), Chlór (Cl) a Nikel (Ni). Kobalt (Co) je esenciálny pre fixáciu dusíka u bôbovitých, ale nie je všeobecne považovaný za esenciálny pre všetky vyššie rastliny.

Nedostatok ktorejkoľvek z týchto živín môže viesť k zníženiu rastu, výnosu, kvality plodov a zvýšenej náchylnosti na choroby a škodcov.

Analýza jednotlivých živín

1. Dusík

Kategória: Primárna makroživina

Význam pre rastlinu:

Základný stavebný kameň aminokyselín, z ktorých sa tvoria proteíny (enzýmy, štrukturálne proteíny). Nevyhnutný pre tvorbu nukleových kyselín (DNA, RNA), ktoré nesú genetickú informáciu a riadia syntézu proteínov. Kľúčová súčasť chlorofylu, molekuly zodpovednej za fotosyntézu (zachytávanie svetelnej energie). Súčasť niektorých rastových hormónov a vitamínov. Podporuje rýchly vegetatívny rast (listy, stonky).

Sezónny význam:

Jar: Extrémne dôležitý pre rýchly počiatočný rast listov a stoniek po prezimovaní alebo vyklíčení. Podporuje tvorbu veľkej listovej plochy pre fotosyntézu.
Leto: Potrebný na udržanie vegetatívneho rastu, tvorbu nových listov a podporu vývoja plodov (cez dostatočnú fotosyntézu).
Jeseň: U trvalých rastlín sa jeho význam znižuje, rastlina obmedzuje rast a pripravuje sa na zimu. Časť dusíka sa môže presunúť do zásobných orgánov. Nadbytok dusíka na jeseň môže znížiť mrazuvzdornosť.
Najvyššia potreba: Počas obdobia najintenzívnejšieho vegetatívneho rastu, čo je zvyčajne neskorá jar a začiatok leta.
Plodiny s vyššou potrebou: Listová zelenina (šalát, špenát, kapusta, kel), kukurica, obilniny, trávy.
Dôvod: Tieto plodiny produkujú veľké množstvo zelenej hmoty (listov a stoniek), ktorá je bohatá na proteíny a chlorofyl.
Záver: Dusík je motorom rastu rastlín, kľúčový pre tvorbu zelenej hmoty a základných biologických molekúl.

2. Fosfor (P)

Kategória: Primárna makroživina.

Význam pre rastlinu:

Kľúčový pre prenos a skladovanie energie vo forme ATP (adenozíntrifosfát).
Súčasť nukleových kyselín (DNA, RNA) a fosfolipidov (základ bunkových membrán).
Podporuje vývoj koreňového systému, najmä v raných fázach rastu.
Nevyhnutný pre kvitnutie, tvorbu kvetných pukov, plodov a semien.
Zlepšuje kvalitu plodov a urýchľuje dozrievanie.

Sezónny význam:

Jar: Kritický pre zakoreňovanie mladých rastlín a počiatočný rast. Podporuje tvorbu kvetných pukov.
Leto: Dôležitý pre proces kvitnutia, oplodnenia a vývoj plodov a semien. Zabezpečuje energiu pre tieto náročné procesy.
Jeseň: Podieľa sa na dozrievaní plodov a semien, ukladaní zásobných látok a raste koreňov u trvaliek pred zimou.
Najvyššia potreba: V skorých fázach rastu (vývoj koreňov) a počas reprodukčnej fázy (kvitnutie, tvorba plodov a semien).
Plodiny s vyššou potrebou: Koreňová zelenina (mrkva, petržlen, zeler – pre vývoj koreňov), strukoviny (hrach, fazuľa – pre tvorbu semien a energeticky náročnú fixáciu dusíka), ovocné stromy a plodová zelenina (paradajky, paprika – pre kvitnutie a vývoj plodov).
Dôvod: Tieto plodiny buď investujú veľa energie do podzemných častí, alebo majú vysoké nároky na energiu počas kvitnutia a tvorby semien/plodov.
Záver: Fosfor je kľúčový pre energetický metabolizmus, reprodukciu a zdravý vývoj koreňov rastliny.

3. Draslík (K)

Kategória: Primárna makroživina.

Význam pre rastlinu:

Reguluje hospodárenie s vodou v rastline (otváranie a zatváranie prieduchov).
Aktivuje viac ako 60 enzýmov zapojených do metabolizmu.
Podieľa sa na fotosyntéze a transporte cukrov (asimilátov) z listov do plodov, semien alebo zásobných orgánov.
Zvyšuje odolnosť rastlín voči stresu (sucho, chlad, choroby).
Zlepšuje kvalitu plodov (veľkosť, farba, obsah cukrov, skladovateľnosť).
Posilňuje bunkové steny, čím zvyšuje pevnosť pletív.

Sezónny význam:

Jar: Podporuje celkový rast a odolnosť mladých rastlín.
Leto: Kritický počas tvorby a nalievania plodov (transport cukrov). Zvyšuje odolnosť voči letnému suchu a teplu.
Jeseň: Dôležitý pre dozrievanie plodov, vyzrievanie pletív a prípravu trvalých rastlín na zimu (zvyšuje mrazuvzdornosť).
Najvyššia potreba: Počas obdobia rýchleho rastu a najmä počas vývoja a dozrievania plodov alebo zásobných orgánov.
Plodiny s vyššou potrebou: Zemiaky, rajčiny, paprika, uhorky, ovocné stromy (jablone, hrušky), vinič, banány.
Dôvod: Tieto plodiny produkujú veľké plody alebo hľuzy s vysokým obsahom vody a cukrov/škrobu, čo si vyžaduje efektívny transport asimilátov a dobrú reguláciu vody, ktorú zabezpečuje draslík.
Záver: Draslík je nevyhnutný pre vodný režim, transport cukrov, kvalitu plodov a celkovú odolnosť rastlín.

4. Vápnik (Ca)

Kategória: Sekundárna makroživina.

Význam pre rastlinu:

Základná zložka bunkových stien (pektináty vápenaté), zodpovedná za ich pevnosť a stabilitu.
Dôležitý pre funkciu a stabilitu bunkových membrán.
Nevyhnutný pre delenie buniek a rast (najmä rastové vrcholy koreňov a stoniek).
Podieľa sa na aktivácii niektorých enzýmov a prenose signálov v rastline.
Je veľmi málo mobilný v rastline (nepresúva sa zo starších do mladších častí).

Sezónny význam:

Jar: Nevyhnutný pre tvorbu nových buniek a pletív počas intenzívneho rastu.
Leto: Dôležitý pre rast plodov a prevenciu porúch spôsobených jeho nedostatkom (napr. hniloba špičiek plodov u rajčín a papriky, horká pehovitosť jabĺk).
Jeseň: Prispieva k pevnosti pletív pred zimou.
Najvyššia potreba: Počas období aktívneho bunkového delenia a rastu (rast koreňov, stoniek, listov, vývoj plodov). Vyžaduje kontinuálny prísun cez korene kvôli nízkej mobilite.
Plodiny s vyššou potrebou: Jablone, paradajky, paprika, kapustová zelenina, strukoviny. Dôvod: Prevencia špecifických fyziologických porúch plodov (hniloba špičiek, pehovitosť), potreba pevných bunkových stien u kapustovín a strukovín.
Záver: Vápnik je kľúčový pre štrukturálnu integritu buniek a pletív, najmä počas aktívneho rastu.

5. Horčík (Mg)

Kategória: Sekundárna makroživina.

Význam pre rastlinu:

Centrálny atóm molekuly chlorofylu, nevyhnutný pre fotosyntézu.
Aktivátor mnohých enzýmov, najmä tých, ktoré sa podieľajú na energetickom metabolizme (syntéza ATP) a syntéze proteínov.
Podieľa sa na transporte fosforu v rastline.
Je mobilný v rastline (môže sa presúvať zo starších do mladších listov).

Sezónny význam:

Jar: Potrebný pre tvorbu chlorofylu v nových listoch a naštartovanie fotosyntézy.
Leto: Udržiava vysokú úroveň fotosyntézy počas obdobia intenzívneho slnečného žiarenia a rastu plodov.
Jeseň: Pred opadom listov sa môže časť horčíka presunúť do trvalých častí rastliny.
Najvyššia potreba: Počas období intenzívneho rastu a vysokej fotosyntetickej aktivity (neskorá jar, leto).
Plodiny s vyššou potrebou: Zemiaky, rajčiny, kukurica, vinič, obilniny, listová zelenina. Dôvod: Vysoké nároky na fotosyntézu kvôli produkcii veľkej biomasy alebo plodov s vysokým obsahom cukrov/škrobu.
Záver: Horčík je centrom fotosyntézy a hrá dôležitú úlohu v energetickom metabolizme rastliny.

6. Síra (S)

Kategória: Sekundárna makroživina.

Význam pre rastlinu:

Súčasť niektorých esenciálnych aminokyselín (cysteín, metionín) a teda aj proteínov.
Podieľa sa na tvorbe chlorofylu.
Súčasť niektorých vitamínov (biotín, tiamín) a koenzýmu A (dôležitý v metabolizme).
Zodpovedná za charakteristickú chuť a vôňu niektorých rastlín (cesnak, cibuľa, kapustoviny – glukozinoláty).
Dôležitá pre tvorbu disulfidických mostíkov v proteínoch, čo ovplyvňuje ich štruktúru a funkciu.

Sezónny význam:

Jar: Potrebná pre syntézu proteínov a enzýmov počas rýchleho rastu.
Leto: Udržiavanie syntézy proteínov, tvorba špecifických zlúčenín (napr. v kapustovinách).
Jeseň: Menší význam pre aktívny rast, môže sa ukladať.
Najvyššia potreba: Počas obdobia aktívneho vegetatívneho rastu, kedy je vysoká potreba syntézy proteínov.
Plodiny s vyššou potrebou: Kapustoviny (kapusta, brokolica, karfiol, kel), cibuľová zelenina (cibuľa, cesnak, pór), strukoviny (pre syntézu proteínov). Dôvod: Tvorba špecifických sírnych zlúčenín (glukozinoláty, aliíny) alebo vysoký obsah proteínov.
Záver: Síra je nevyhnutná pre tvorbu dôležitých aminokyselín, proteínov a špecifických zlúčenín ovplyvňujúcich chuť a obranyschopnosť rastlín.

7. Železo (Fe)

Kategória: Mikroživina.

Význam pre rastlinu:

Nevyhnutné pre syntézu chlorofylu (aj keď nie je jeho priamou súčasťou).
Kľúčová súčasť enzýmov a proteínov zapojených do dýchania a fotosyntézy (elektrónový transport – cytochrómy, feredoxín).
Podieľa sa na metabolizme dusíka a síry.
Relatívne málo mobilné v rastline.

Sezónny význam:

Jar: Dôležité pre tvorbu chlorofylu v nových listoch.
Leto: Udržiavanie fotosyntetickej kapacity.
Jeseň: Menší význam.
Najvyššia potreba: Počas obdobia rýchleho rastu listov. Vyžaduje kontinuálny prísun.
Plodiny s vyššou potrebou: Kyslomilné rastliny (čučoriedky, rododendrony, azalky – železo je horšie dostupné v zásaditých pôdach), citrusy, ovocné stromy, strukoviny (pre enzýmy fixácie dusíka), špenát. Dôvod: Citlivosť na pH pôdy ovplyvňujúce dostupnosť Fe, vysoké nároky na fotosyntézu alebo fixáciu dusíka.
Záver: Železo je esenciálne pre tvorbu chlorofylu a kľúčové procesy prenosu energie v rastline.

8. Mangán (Mn)

Kategória: Mikroživina.

Význam pre rastlinu:

Aktivuje mnohé enzýmy.
Kľúčový pre fotosyntézu – nevyhnutný pre fotolýzu vody (štiepenie molekuly vody v rámci fotosystému II).
Podieľa sa na syntéze chlorofylu, metabolizme dusíka a syntéze niektorých vitamínov.
Dôležitý pri ochrane pred oxidačným stresom.

Sezónny význam:

Jar a Leto: Najdôležitejší počas období aktívnej fotosyntézy.
Jeseň: Menší význam.
Najvyššia potreba: Počas období s vysokou intenzitou fotosyntézy.
Plodiny s vyššou potrebou: Obilniny (ovos, jačmeň), sója, hrach, zemiaky, špenát, cibuľa, ovocné stromy (jablone, čerešne).
Dôvod : Kľúčová úloha vo fotosyntéze a aktivácii enzýmov. Jeho dostupnosť je ovplyvnená pH pôdy (horšie dostupný v zásaditých a dobre prevzdušnených pôdach).
Záver: Mangán hrá kritickú úlohu vo fotosyntéze a aktivácii mnohých enzýmových systémov.

9. Zinok (Zn)

Kategória: Mikroživina.

Význam pre rastlinu:

Súčasť alebo aktivátor veľkého množstva enzýmov (napr. alkoholdehydrogenáza, karboanhydráza).
Nevyhnutný pre syntézu auxínu (indolyloctová kyselina – IAA), dôležitého rastového hormónu.
Podieľa sa na metabolizme sacharidov, syntéze proteínov a DNA.
Dôležitý pre stabilitu bunkových membrán.

Sezónny význam:

Jar: Kritický pre počiatočný rast, tvorbu listov a výhonkov (kvôli syntéze auxínu).
Leto: Udržiavanie rastu.
Jeseň: Menší význam.
Najvyššia potreba: V raných fázach vegetatívneho rastu.
Plodiny s vyššou potrebou: Kukurica, strukoviny (fazuľa), citrusy, ovocné stromy (najmä jablone, broskyne, pekanové orechy), chmeľ, ľan.
Dôvod: Vysoká citlivosť na nedostatok auxínu v raných fázach, špecifické enzýmové požiadavky. Nedostatok je častejší v zásaditých pôdach alebo pôdach s vysokým obsahom fosforu.
Záver: Zinok je životne dôležitý pre syntézu rastových hormónov a funkciu mnohých kľúčových enzýmov.

10. Meď (Cu)

Kategória: Mikroživina.

Význam pre rastlinu:

Súčasť enzýmov zapojených do redoxných reakcií (napr. cytochrómoxidáza v dýchaní, plastocyanín vo fotosyntéze).
Podieľa sa na metabolizme sacharidov a dusíka.
Dôležitá pre lignifikáciu bunkových stien (tvorba lignínu – pevnosť pletív).
Ovplyvňuje kvitnutie, vývoj semien a plodov.

Sezónny význam:

Jar a Leto: Počas aktívneho rastu, lignifikácie pletív a reprodukčných procesov.
Jeseň: Menší význam.
Najvyššia potreba: Počas aktívnych rastových fáz. Potrebná vo veľmi malých množstvách, ľahko môže byť toxická pri nadbytku.
Plodiny s vyššou potrebou: Obilniny (najmä pšenica, jačmeň, ovos), zelenina (šalát, špenát, cibuľa), koreňová zelenina, citrusy.
Dôvod: Špecifické enzýmové požiadavky, úloha v lignifikácii. Nedostatok častejší v organických alebo piesočnatých pôdach.
Záver: Meď je v malých množstvách nevyhnutná pre kľúčové enzýmové reakcie a pevnosť pletív.

11. Bór (B)

Kategória: Mikroživina.

Význam pre rastlinu:

Kľúčový pre syntézu a štruktúru bunkových stien (spolu s vápnikom).
Dôležitý pre integritu bunkových membrán.
Nevyhnutný pre transport cukrov v rastline.
Podieľa sa na metabolizme dusíka a fenolov.
Kritický pre kvitnutie, klíčenie peľu, oplodnenie a vývoj semien a plodov.
Veľmi málo mobilný vo väčšine rastlín.

Sezónny význam:

Jar: Dôležitý pre delenie buniek, rast nových pletív a najmä pre kvitnutie (klíčenie peľu).
Leto: Kritický pre oplodnenie, vývoj plodov a semien, transport cukrov do plodov.
Jeseň: Menší význam pre rast, ale kontinuálny prísun je dôležitý kvôli nízkej mobilite.
Najvyššia potreba: Počas kvitnutia a vývoja plodov a semien. Vyžaduje kontinuálny prísun.
Plodiny s vyššou potrebou: Repka olejná, cukrová repa, lucerna, ďatelina, kapustoviny, zeler, jablone, hrušky, vinič, slnečnica.
Dôvod: Vysoké nároky na tvorbu bunkových stien, transport cukrov do zásobných orgánov (korene, plody) a najmä pre reprodukčné procesy (kvitnutie, tvorba semien). Rozdiel medzi nedostatkom a toxicitou je malý.
Záver: Bór je esenciálny pre integritu bunkových stien, transport cukrov a úspešnú reprodukciu rastlín.

12. Molybdén (Mo)

Kategória: Mikroživina (potrebný v najmenších množstvách).

Význam pre rastlinu:

Kľúčová súčasť dvoch dôležitých enzýmov:
Nitrátreduktáza: Premieňa dusičnany (NO₃⁻) na dusitany (NO₂⁻), čo je prvý krok v asimilácii dusíka u väčšiny rastlín.
Nitrogenáza: Enzým využívaný symbiotickými baktériami (napr. Rhizobium v korienkoch bôbovitých) na fixáciu vzdušného dusíka (N₂) na amoniak (NH₃).

Sezónny význam:

Jar a Leto: Najdôležitejší počas období aktívneho príjmu a metabolizmu dusíka.

Jeseň: Menší význam.
Najvyššia potreba: Počas období intenzívnej asimilácie dusičnanov alebo fixácie vzdušného dusíka.
Plodiny s vyššou potrebou: Strukoviny (hrach, fazuľa, sója, lucerna, ďatelina – pre fixáciu N₂), kapustoviny (karfiol, brokolica), špenát, šalát, citrusy.
Dôvod: Nevyhnutnosť pre enzýmy metabolizujúce dusík. Nedostatok je častejší v kyslých pôdach.
Záver: Molybdén je v extrémne malých množstvách kriticky dôležitý pre metabolizmus dusíka v rastlinách.

13. Chlór (Cl)

Kategória: Mikroživina.

Význam pre rastlinu:

Podieľa sa na fotosyntéze (fotolýza vody, podobne ako mangán).
Reguluje osmózu a udržiava iónovú rovnováhu (vyrovnávanie nábojov) v bunkách.
Ovplyvňuje otváranie a zatváranie prieduchov (spolu s draslíkom).

Sezónny význam:

Jar a Leto: Počas aktívnej fotosyntézy a regulácie vodného režimu.
Najvyššia potreba: Počas aktívneho rastu. Nedostatok je v prírode veľmi zriedkavý (vďaka atmosférickým depozíciám, závlahovej vode). Niekedy môže byť problémom toxicita (najmä v zasolených pôdach).
Plodiny s vyššou potrebou: Väčšina plodín má dostatok chlóru z prostredia. Vyššie nároky vykazujú napr. kiwi, kokosová palma, palma olejná. Niektoré plodiny sú citlivé na nadbytok (tabak, niektoré ovocné stromy).
Záver: Chlór hrá úlohu vo fotosyntéze a osmotickej regulácii, ale jeho nedostatok je zriedkavý.

14. Nikel (Ni)

Kategória: Mikroživina (najnovšie uznaný esenciálny prvok).

Význam pre rastlinu:

Kľúčová súčasť enzýmu ureáza, ktorý rozkladá močovinu (často používanú ako hnojivo) na amoniak, využiteľný rastlinou.
Podieľa sa na metabolizme dusíka.
Môže hrať úlohu pri vstrebávaní železa a klíčení semien.

Sezónny význam:

Dôležitý počas celého života rastliny, najmä ak je zdrojom dusíka močovina, alebo počas klíčenia a vývoja semien.
Najvyššia potreba: Potreba je veľmi nízka.
Plodiny s vyššou potrebou: Strukoviny, pekanové orechy, rastliny hnojené močovinou. Prečo: Úloha ureázy v metabolizme dusíka. Nedostatok je extrémne zriedkavý.
Záver: Nikel je potrebný pre funkciu enzýmu ureáza, dôležitého pri využití močoviny.

15. Kobalt (Co)

Kategória: Nie je všeobecne esenciálny pre všetky vyššie rastliny, ale je esenciálny pre mikroorganizmy fixujúce dusík. Preto je nepriamo esenciálny pre bôbovité rastliny.

Význam pre rastlinu:

Nevyhnutný pre symbiotické baktérie (napr. Rhizobium) na syntézu vitamínu B12, ktorý je kofaktorom enzýmu nitrogenáza potrebného na fixáciu vzdušného dusíka.

Sezónny význam:

Jar a Leto: Počas obdobia tvorby hľuziek a aktívnej fixácie dusíka u bôbovitých.
Najvyššia potreba: Počas aktívnej symbiotickej fixácie dusíka.
Plodiny s vyššou potrebou: Všetky bôbovité (strukoviny ako hrach, fazuľa, sója; krmoviny ako lucerna, ďatelina). Prečo: Nevyhnutnosť pre symbiotické baktérie fixujúce dusík.
Záver: Kobalt je kriticky dôležitý pre proces fixácie vzdušného dusíka u bôbovitých rastlín.

Zhrnutie:

Rastliny potrebujú pre svoj život vyvážený príjem širokej škály živín. Makroživiny (N, P, K, Ca, Mg, S) sú potrebné vo väčších množstvách a tvoria základné stavebné kamene organických molekúl, podieľajú sa na energetickom metabolizme, štruktúre buniek a regulácii vody. Mikroživiny (Fe, Mn, Zn, Cu, B, Mo, Cl, Ni) sú potrebné v oveľa menších množstvách, ale sú rovnako nevyhnutné, pretože často fungujú ako kofaktory alebo súčasti enzýmov, ktoré katalyzujú životne dôležité biochemické reakcie, vrátane fotosyntézy, dýchania a metabolizmu dusíka. Kobalt je špecificky dôležitý pre fixáciu dusíka u bôbovitých.

Potreba jednotlivých živín sa mení v závislosti od druhu rastliny, jej vývojovej fázy (vegetatívny rast, kvitnutie, tvorba plodov) a ročného obdobia. Na jar dominujú potreby pre rýchly rast (N, P, Mg, S, Fe). V lete je kľúčový draslík pre kvalitu plodov a hospodárenie s vodou, fosfor pre vývoj semien, vápnik a bór pre plody a všetky prvky pre udržanie fotosyntézy. Na jeseň u trvaliek hrá úlohu draslík pre mrazuvzdornosť a fosfor pre korene.

Celkový záver:

Zabezpečenie optimálnej výživy rastlín je kľúčové pre dosiahnutie vysokých úrod, dobrej kvality plodov a celkového zdravia rastlín. Dôležitý nie je len dostatok každej živiny, ale aj ich správny pomer, pretože nadbytok jednej živiny môže blokovať príjem inej (antagonizmus). Nedostatok ktorejkoľvek esenciálnej živiny pôsobí ako limitujúci faktor pre rast, aj keď sú všetky ostatné živiny v optimálnom množstve (Liebigov zákon minima). Pochopenie funkcií jednotlivých živín a potrieb konkrétnych plodín v rôznych fázach rastu umožňuje cielené hnojenie a manažment pôdy, čo vedie k udržateľnejšiemu a efektívnejšiemu pestovaniu.

Uvedomte si, že organickými hnojivami zvýšite úrodu max. o 30%, minerálnymi max. o 50%, kombináciou oboch max. o 70%. Čo je z môjho pohľadu správna odpoveď viete ????. Na listy len chelátové hnojivá. Hnojivá berte v jednoduchosti takto:
1. Organické sú pôdotvorné, najdôležitejšie, ale živiny sú horšie dostupné. Berte ich ako užitie tabletky, funguje to, ale efektivita je slabšia.
2. Minerálne sú rýchle, cielené a ideálne na doplnenie prvkov, ktoré sú z organických hnojív veľmi ťažko dostupné, nedostupné, alebo ich doplniť v dostatočnom množstve je nadľudský výkon. Berte ich ako injekciu do svalu, efektivita vysoká a pomerne cielená.
3. Chelátové listové hnojivá, cielené, ultra rýchle, najlepšie, keď rastline niečo akútne chýba. Berte ich ako injekciu do žily, efektivita najvyššia, cielená, ale používať minimálne a keď to je nevyhnutné.

Ak neviete čo kúpiť, tak kupujte organominerálne hnojivá určené pre danú rastlinu, spravidla sa rozpúšťajú postupne, majú spravidla vhodný pomer NPK. Mikroživiny doplňte listovým hnojivom, my odporúčame a používame Mikromax, 1 sáčok Vám vydrží naozaj dlho.