Malinočernica (Rubus hybrid) BOYSENBERRY

Malinočernica (Rubus hybrid) - 'Boysenberry' (Boysenova ostružina)

'Boysenberry' je mimoriadne komplexný medzidruhový kríženec, ktorý v sebe spája genetiku európskej maliny (Rubus idaeus), európskej černice (Rubus fruticosus), americkej plazivej ostružiny (Rubus aboriginum) a staršej malinoostružiny 'Loganberry'. Výsledkom je ovocie s absolútne delikátnou, neopakovateľnou chuťou. Pre svoju extrémnu jemnosť a krátku trvanlivosť takmer úplne zmizla z pultov supermarketov (v USA), čo z nej dnes robí exkluzívny poklad pre domácich záhradkárov.

Malinočernica (Rubus hybrid) 'Boysenberry'

Výsledkom je ovocie s absolútne delikátnou, neopakovateľnou chuťou. Pre svoju extrémnu jemnosť a krátku trvanlivosť takmer úplne zmizla z pultov supermarketov (v USA), čo z nej dnes robí exkluzívny poklad pre domácich záhradkárov.

Hlavné prednosti odrody:

• Absolútne špičková, komplexná sladko-kyselkavá chuť (považovaná za jednu z najchutnejších bobuľovín vôbec).
• Veľké a mimoriadne šťavnaté plody.
• Ideálna na spracovanie – džemy, sirupy, koláče a zmrzliny z nej majú neprekonateľnú farbu a arómu.
• Vysoká úrodnosť pri správnom vedení na drôtenke.

Pôvod a šľachtenie

• Záchrana na poslednú chvíľu: Presný pôvod nie je úplne jasný, ale odroda je pomenovaná po kalifornskom pestovateľovi Rudolphovi Boysenovi. Ten s ňou experimentoval, no neskôr farmu predal a rastliny opustil. Koncom 20. rokov 20. storočia sa o "veľkej fialovej bobuli" dohodol George M. Darrow z Ministerstva poľnohospodárstva USA. Spolu s expertom na bobuľoviny, Walterom Knottom, našli na Boysenovej starej farme v burine prežívať posledných pár zúbožených výhonkov.
• Zrod legendy: Knott rastliny presadil na svoju farmu, zachránil ich a v roku 1932 začal plody predávať. Zákazníci sa vracali tak húfne, že z malého stánku rodiny Knottovcov sa nakoniec stal svetoznámy zábavný park a potravinárska značka Knott's Berry Farm.
• Komerčný vzostup a pád: V 50. rokoch 20. storočia pestovanie 'Boysenberry' v Kalifornii vrcholilo a prekonalo aj bežné maliny a černice. V 60. rokoch však prišiel úpadok. Plody boli príliš mäkké na transport, podliehali plesniam a mali krátku sezónu. Dnes je najväčším svetovým producentom a exportérom (najmä spracovaného pyré a džemov) Nový Zéland.

Podrobný popis odrody: Rastlina

• Vzrast: Rastlina má typicky plazivý (poliehavý) charakter. Nevytvára vzpriamené prúty ako maliny, ale dlhé, ohybné výhony, ktoré sa plazia po zemi. Pôvodná odroda je tŕnitá, avšak v 80. rokoch boli na Novom Zélande vyšľachtené aj beztrňové mutácie.
• Životnosť: Ide o dlhovekú trvalku, ktorá pri správnej starostlivosti vydrží na stanovisku 15 až 20 rokov.

Plody a chuťový profil

• Vzhľad a veľkosť: Plodom je veľké súplodie kôstkovičiek (vážiace v priemere okolo 8 gramov). Pri dozrievaní mení farbu na sýtu, tmavú bordovo-fialovú (maroon). Obsahuje stredne veľké semená.
• Textúra: Šupka je extrémne tenká a plody sú mimoriadne mäkké. Pri plnej zrelosti z nich pri najmenšom tlaku uniká tmavá, farbiaca šťava.
• Chuť: Je hlavným dôvodom, prečo túto odrodu pestovať. Ponúka dokonalú rovnováhu – je sladko-kyselkavá, s bohatým, komplexným profilom, ktorý v sebe spája arómu lesných malín a divých černíc.

Pestovateľské vlastnosti a agrotechnika

• Nároky na prostredie:
  • Stanovisko: Vyžaduje priame, plné slnko.
  • Pôda: Ideálna je úrodná, hlinitá a predovšetkým dobre priepustná pôda. Optimálne pH je mierne kyslé, v rozmedzí 5,6 až 6,5.
  • Vlaha a výživa: Na začiatku sezóny dobre reaguje na hnojenie dusíkom. Odporúča sa mulčovanie (kôrou alebo slamou) na potlačenie buriny a udržanie vlhkosti v pôde.
• Opora a vyväzovanie (Kľúčové pre úspech):
  • Keďže výhony sú plazivé, pestovanie bez opory je nemožné (plody by hnili na zemi). Vyžaduje pevnú drôtenku. Rastliny sa sadia na vzdialenosť 60 – 75 cm od seba, pričom medzery medzi radmi by mali byť 2,4 až 3 metre. Výhony sa postupne vyväzujú na drôty.
• Rez a rodivosť:
  • Podobne ako väčšina černíc, aj 'Boysenberry' rodí na jednoročnom dreve (z minulého roka). Výhony, ktoré v danom roku odrodili, na jeseň odumierajú a je nutné ich odstrihnúť tesne pri zemi. Mladé výhony (ktoré narástli v bežnom roku) sa vyviažu na drôtenku a prinesú úrodu v nasledujúcej sezóne.
• Opelenie:
  • Kvety sú samoopelivé, ale pre dokonalé opelenie a pekný tvar plodov je dôležitá prítomnosť včiel a čmeliakov.

Nedostatky odrody:

• Mäkké plody – nedajú sa skladovať, po zbere začínajú do pár dní (často aj hodín) degradovať a kvasiť. Musia sa zjesť alebo spracovať takmer okamžite.
• Plazivý vzrast vyžaduje vyväzovanie na oporu a pravidelný rez.
• Vo veľmi vlhkom počasí sú mäkké plody náchylnejšie na hubové ochorenia (najmä pleseň sivú - Botrytis).
• Pôvodná forma má tŕne (pri kúpe je vhodné hľadať moderné beztrňové klony).