Tradičný prístup k hnojeniu sa často spolieha na pôdne rozbory vykonané pred sezónou. Pôda však môže obsahovať dostatok živín, no strom ich z rôznych dôvodov (pH pôdy, sucho, antagonizmus prvkov) nedokáže prijať. Prognóza deficitu hlavných prvkov pomocou vizuálneho čítania listov sa zvyčajne vykonáva príliš neskoro vo vegetačnom období na to, aby sa dali účinne aplikovať nápravné opatrenia pred zberom (Milošević et al., 2013).

Kľúčový termín: 120 DAFB

Preto sa v modernej agronómii využíva analýza listov, ktorá sa pri slivkách štandardne vykonáva 120 dní po plnom kvete (DAFB - days after full bloom). Tento termín je kľúčový pre presnú diagnostiku nutričného stavu stromu (Milošević et al., 2013).

1. Dusík (N): Prebytok aj nedostatok na rovnakom poli

Dusík je motorom rastu. Analýza však ukázala obrovské rozdiely medzi odrodami. Najvyšší obsah dusíka bol zaznamenaný v listoch odrody 'Čačanska Najbolja', zatiaľ čo najnižší mala 'Čačanska Rodna' (Milošević et al., 2013).

Zaujímavé je, že dôležitá skupina odrôd vrátane 'Čačanska Lepotica', 'Ruth Gerstetter', 'Stanley' a 'Čačanska Rodna' vykazovala nižší obsah dusíka, než je optimálne. To znamená, že štandardná dávka hnojiva (81 kg čistého dusíka na hektár na jar + 60 kg z jesenného NPK) pre tieto odrody jednoducho nestačila. Naopak, iné odrody mali dusíka prebytok, čo naznačuje, že hnojenie nebolo adekvátne prispôsobené ich genetickým požiadavkám (Milošević et al., 2013).

2. Fosfor (P): Pasca nadmerného hnojenia

Na rozdiel od dusíka, väčšina skúmaných odrôd (s výnimkou 'Ruth Gerstetter' a 'Čačanska Najbolja') vykazovala hodnoty fosforu v listoch, ktoré boli vyššie ako optimum. Tento nadbytok bol pripísaný nadmernému hnojeniu fosforom v daných pestovateľských podmienkach (použitie NPK s 15 % podielom P v kombinácii s pôdou bohatou na prístupný fosfor). Najvyššie hodnoty dosiahli odrody 'Čačanska Rodna' a 'd’Agen' (Milošević et al., 2013).

3. Draslík (K): Daň za vysokú úrodu

Draslík je kľúčový pre veľkosť a kvalitu plodov. Analýza odhalila, že obsah draslíka v listoch bol u väčšiny odrôd (okrem 'Čačanska Rana' a 'Opal') nižší, než je adekvátne. Znížený obsah draslíka v listoch sa v odbornej literatúre často spája s podpníkmi, ktoré indukujú vysokú úrodnosť (heavier cropping rootstocks), keďže plody odčerpávajú draslík na úkor listov (Milošević et al., 2013).

4. Vápnik (Ca) a Horčík (Mg): Problém mobility a antagonizmu

Vápnik je stavebným kameňom bunkových stien. Polovica hodnotených odrôd ('Čačanska Lepotica', 'Čačanska Rana', 'Stanley', 'Čačanska Najbolja' a 'Opal') mala hodnoty vápnika nižšie ako optimum. Tento jav sa dá vysvetliť veľmi nízkou mobilitou vápnika v rastline, čo vedie k jeho prirodzene slabšiemu príjmu (Milošević et al., 2013).

Ešte alarmujúcejšia bola situácia s horčíkom. Obsah horčíka v listoch bol pod normálom u všetkých skúmaných odrôd sliviek, pričom sa nachádzal vyslovene v deficitnom pásme. V agronómii je známe, že nedostatok jedného prvku je často vyvolaný antagonizmom s iným prvkom (napríklad nadbytok draslíka môže blokovať príjem vápnika a horčíka) (Milošević et al., 2013).